Čo je kompostovanie?

Kompostovanie je prírodný proces, pri ktorom mikroorganizmy a pôdne organizmy rozkladajú organické odpady pôsobením na organicko-minerálne hnojivo (kompost).

Prečo kompostovať?

Pretože kompostovaním znížime množstvo a škodlivosť vlastných odpadov a ušetríme peniaze za ich odvoz a likvidáciu. Okrem toho, vyrobíme si tým kvalitné hnojivo do záhrady a ušetríme peniaze za jeho nákup.

Aké odpady sa dajú kompostovať?

V kompostovisku je možné kompostovať skoro všetky netoxické a chemicky neošetrené organické odpady, ktoré vznikajú v domácnosti a na záhrade:
Bioodpad z domácnosti (zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, malé množstvá varených jedál – ale nie mliečne alebo mäsové výrobky, potraviny, čaj, kávový výluh, črepníkové kvety, vysušené kytice, zemina)
Bioodpad zo záhrad (kvety, štiepky, piliny, pokosená tráva, konáre, lístie, zvyšky po zbere ovocia a zeleniny, zhnité ovocie, výkaly od drobných hospodárskych zvierat , burina)
Iný organický odpad (popol z dreva, hobliny, hnoj, vlasy, perie, papierové obrúsky a servítky)

Aký materiál je nevhodný na kompostovanie?

Čerstvo chemicky ošetrené materiály a potraviny živočíšneho pôvodu – kosti, mäso a mliečne výrobky) – nie sú vhodné na kompostovanie. Nevhodné sú aj:
Druhotné suroviny (kovy, plasty, sklo, textil, papier)
Chemikálie a lieky (farby, expirované lieky, staré oleje, batérie)
Iné (prach zo smetí a vysávania, časti rastlín napadnutých chorobami a chemicky ošetrené)

Aké sú základné podmienky kompostovania?

Správna veľkosť a druhy vstupného materiálu (Najväčšie časti, ktoré pôjdu do kompostoviska, by nemali presahovať veľkosť palca. Zľahčuje sa tak manipulácia s kompostom a urýchľuje to rozklad bioodpadu a tvorbu kompostu.)
Správne zloženie kompostovacej zakládky (Je potrebné zmiešavať uhlikaté látky – lístie, slama, konáriky, štiepka, piliny – s dusikatými látkami – tráva, bioodpad z kuchyne, hnoj. Správny pomer C/N = 30/1 urýchli proces kompostovania.)
Dostatočná vlhkosť zakládky (Nesmie byť príliš vlhká a ani suchá. Je dobré, ak má kompostovisko striešku alebo je zakryté geotextíliou, ktorá prepúšťa vzduch, ale nie vodu.)
Dostatočný prístup vzduchu (Bez neho nastávajú anaeróbne podmienky a kompost zapácha.)

Aké sú pravidlá správneho kompostovania?

Ak sme sa už rozhodli pre spôsob, akým budeme kompostovať (hrobľa, zásobník), začnime so zberom organického materiálu. Dno kompostovacej kopy vysypeme hrubším materiálom (posekané drevo, konáre), aby sme zabezpečili cirkuláciu vzduchu a odtok nadbytočnej vody.
Kompostujeme iba upravené (posekané, drvené, nalámané) materiály.
Nazbierané materiály neukladáme do kompostoviska vo vrstvách, ale ich navzájom zmiešavame. Platí, že dusíkaté látky (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad, pozberové zvyšky zo záhrady), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené, musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché a savé.
Je vhodné si na tento účel predbežne uskladniť materiály, ako je slama, lístie, drevná štiepka (uhlíkaté suroviny), pretože tie vznikajú iba sezónne, ale potrebujeme ich počas celého roka.
Počas celého procesu kontrolujeme vlhkosť kompostu. Ak stlačíme dobre premiešaný materiál v dlani, nemala by nám spomedzi prstov vytekať voda (max. 2 – 3 kvapky). Keď dlaň otvoríme, materiál by mal zostať stlačený (nemal by sa rozsypať). Podľa potreby kompost dovlhčíme alebo pridáme suchý, savý materiál.
Kompostovací proces je založený na aktivite mikroorganizmov a pôdnych živočíchov, ktoré k svojmu životu potrebujú kyslík. Preto musíme zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného materiálu. To zabezpečíme vytvorením dostatočného množstva otvorov na zásobníku a minimálne 1 – 2-krát ročne prekopávaním (prehadzovaním) kompostu (pri veľkom poklese objemu zakládky). Prekopávanie výrazne urýchľuje rozklad.
Ak sme dobre založili kompostovaciu zakládku, mala by nám do 1 – 3 dní vystúpiť jej teplota na 40 až 60 °C. Táto teplota sa môže v komposte udržať niekoľko dní až týždňov. Pri poklese teploty je vhodné kompost prekopať, čím znovu naštartujeme proces rozkladu.
Kompostovaný materiál je vhodné premiešavať malým množstvom zeminy (nie je to však nevyhnutné). Jej podiel v zakládke by nemal byť väčší ako 10 %. Zemina obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré napomáhajú rozkladným procesom, dokáže viazať vlhkosť a pomaly ju uvoľňovať do okolia, podporuje vznik stabilnej drobovito–zemitej štruktúry a výrazne dokáže viazať zápach.
Približne po 6 – 12 mesiacoch je kompost vyzretý.
Po vyzretí je potrebné kompost preosiať a nespracované časti vložiť do novej kopy.

Ako zistíme optimálnu vlhkosť kompostu?

Hrsť kompostovacieho materiálu sa stiskne v ruke, pričom by sa medzi prstami malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny. Po roztvorení ruky by mal materiál ostať pohromade. Ak vytečie veľa vody, je kompost prevlhčený a musíme do neho pridat suchý, hrubší materiál. Ak sa medzi prstami kvapôčky neobjavia a po otvorem ruky sa materiál rozsype, kompost je suchý a musíme ho navlhčiť.

Ako kompostovať lístie?

Pri kompostovaní sa listy rôznych druhov stromov správajú rozdielne. Preto je dobré zmiešavať spoločne rôzne druhy lístia. Lístie je vhodné na jeseň posekať (napr. kosačkou so zberným košom), navŕšiť na hromadu a nechať tak cez zimu. Druhá možnosť je nechať lístie na jeseň ležať na zemi a jeho zber urobiť až na jar. Počas zimy lístie výrazne zmenší svoj objem a pevnosť (ľahko sa mrví a ľahšie a rýchlejšie sa skompostuje). Na jeseň treba nechať lístie trochu uschnúť, naopak na jar pred vrstvením treba dbať o to, aby bolo dostatočne navlhčené.
Ihličie alebo posekané drevo dodávajú kompostovacej zakládke štruktúru. Pridaním zeminy znižujeme nebezpečenstvo zlepovania vlhkého lístia.
Aby sa dosiahol vhodný pomer C:N, treba doplniť aj materiál bohatý na dusík (čerstvo pokosená tráva, kuchynský rastlinný bioodpad, mladá burina, hnoj).
Pri splnení tejto podmienky však môže nastať problém, pretože lístie vzniká v období, kedy je dusíkatého materiálu už menej (už sa nekosia trávniky a záhrady sú „upratané“). Preto je vhodné nájsť pre lístie priestor, kde sa môže počas roka skladovať (najlepšie vedľa kompostoviska). Lístie sa potom používa v sezóne ako prídavný materiál napr. na zmiešavanie s trávou a iným dusíkatým materiálom.
Kompostovať sa dá každé lístie. Aj lístie z orecha a duba. Pri ťažko rozložiteľnom lístí treba dbať o to, aby boli v kompostovacej zakládke zastúpené maximálne 30 percentným hmotnostným podielom. Pri vyššom podiele tohto lístia v zakládke by sa mal kompost používať pod stromy a kríky. Takto sa dá vyrobiť kvalitný kompost v letných mesiacoch aj za 3 mesiace.
V krajnom prípade sa dá vyrobiť kompost aj z lístia. Najlepšie je miešať ľahko kompostovateľné lístie s ťažko kompostovateľným lístím. Zo zmiešaných druhov lístia sa získava najcennejší humus. Takýto kompost sa vyrobí za podstatne dlhší čas a neriedený môže byť použitý iba pod stromy a iné dreviny. Kompost vyrobený výlučne z lístia, by sa nemal použiť skôr ako o rok.
Kompost z lístia sa silne utláča, a preto ho treba po 4 – 6 týždňoch prehodiť (premiešať). Čím častejšie kompost budeme prehadzovať, tým rýchlejšie vyrobíme z bioodpadu kompost.
Ťažšie kompostovateľné listy: orech, gaštan, topoľ, borovica
Listy s vysokým obsahom trieslovín, z ktorých sa stane cenný substrát: breza (liečivé účinky), buk (bohatý na vápnik), dub (vhodný pre substráty na rašelinové záhony)
Ľahko kompostovateľné listy: jadrové a kôstkové ovocné dreviny, javor, lipa, vŕba, jaseň, jarabina, jelša, lieska

Ako kompostovať orechové lístie?

Aj orechové lístie, rovnako ako akýkoľvek iný druh bioodpadu, je možné kompostovať. Orechové lístie sa rozkladá o niečo pomalšie ako iné druhy lístia, ale neznamená to, že nie je vhodné na kompostovanie. Pre kompostovanie orechového lístia platia podobné zásady ako opisujeme v predchádzajúcom bode. Pre urýchlenie procesu je dobré posekať ho (napr. kosačkou so zberným košom) a navŕšiť na hromadu. Druhá možnosť je nechať lístie na jeseň ležať na zemi a jeho zber urobiť až na jar. Počas zimy lístie zmenší výrazne svoj objem ako aj svoju pevnosť (ľahko sa mrví a ľahšie a rýchlejšie sa skompostuje). Na jeseň treba nechať lístie trochu obschnúť, naopak na jar pred vrstvením treba dbať o to, aby bolo dostatočne vlhké. Ak sa predsa rozhodnete lístie kompostovať, je dobré zmiesať ho s dusikatým materiálom (čerstvo pokosená tráva, kuchynský rastlinný bioodpad, mladá burina, hnoj) a často prehadzovať.

Ako kompostovať trávu, ak neprodukujem žiadny iný bioodpad?

Tráva je dusikatý materiál (z hľadiska kompostovania) a preto je vhodné ju miešať s nejakým uhlikatým materiálom (lístie, drevná hmota – malé kúsky, štiepka, drvina, slama). Ak nemate k dispozícii spomínané materiály, je potrebné použiť na spracovanie trávy nejaké biopreparáty. Pri ich použití však treba čo najdôslednejšie dodržiavať základne podmienky kompostovania. Doležité je z času na čas celú kopu prehodiť / prevzdušniť vidlami.

Čo je vermikompostovanie?

Je to kompostovanie pomocou dážďoviek, ktorého výsledným produktom je vermikompost. Princíp výroby vermikompostu je založený na schopnosti dážďoviek premieňať vo svojom tráviacom trakte organickú hmotu, pričom vylučujú látky bohaté na živiny. Tento spôsob kompostovania bioodpadu sa používa tam, kde je nedostatok priestoru pre kompostovisko. Viac o vermikompostovaní nájdete v letáčiku Priateľov Zeme-SPZ – http://www.priateliazeme.sk/spz/?q=sk/vermikompostovanie-dazdovkovy-kompost-pre-domacnost-a-zahradu

Čo robiť s nežiadúcimi živočíchmi v komposte?

Nevhodné kompostovanie niektorých druhov odpadu môže prilákať škodlivý a dotieravý hmyz, ale aj hlodavce. To spôsobuje zvýšenie rizika výskytu chorôb a patogénnych mikroorganizmov prenosných na človeka. Je treba zabrániť ich šíreniu.
Potkany: Vyskytujú sa takmer všade, kde majú dostatok vhodnej potravy. Tieto hlodavce sa živia prevažne živočíšnymi bielkovinami, príležitostne aj obilím a chlebom. Uprednostňujú miesta, kde sa chovajú hospodárske zvieratá, odpadové kanály a skládky odpadu. Ak teda nechcete do kompostu prilákať potkany, nemali by sme doň dávať odpady, ktorými sa živia, napr. zvyšky jedál (cestoviny, mäsové výrobky, mliečne výrobky, ryby, tuk, kosti, vajcia, chlieb). Tieto zvyšky ukladajte len do uzatvorených kompostovacích zásobníkov, ktoré nemajú vetracie otvory väčšie ako 1,5 cm.
Slimáky: V záhrade sú to nevítané živočíchy, ale v komposte sú spočiatku užitočné, pretože pomáhajú rozkladať predovšetkým mäkký a vlhký odpad. Keď už v záhrade máme problém so slimákmi (priťahujú ich čerstvé kuchynské odpady), nemal by kompost stáť v tieni. V prípade nedostatku potravy na kompostovisku slimáky preliezajú na kvetinové alebo zeleninové záhony alebo na sklonku leta nakladú do kompostu vajíčka. Vajíčka sa tak môžu s kompostom dostať na záhony. Zabrániť tomu môžeme kompostovaním s vyššími teplotami, tzv. kompostovanie za tepla. Ak na jeseň zistíme, že v komposte máme vajíčka, môžeme ich zničiť tak, že do kompostu počas prehadzovania primiešame čerstvo pokosenú trávu, čím zvýšime jeho teplotu.
Záhradné odpady nazbierané cez leto by sa mali navrstviť do zakládky až po kladení vajíčok v septembri. Materiál zo zimy by sa mal navrstviť v máji. Po preosiati skladujeme kompost v otvorených nádobách alebo vo vreciach. Zrelý kompost, ktorý skladujeme vonku, môže slimák použiť na kladenie vajíčok. Vajíčka sú ale dostatočne veľké, takže sa dajú spozorovať (malé kôpky bielych guľôčok priemeru asi 3 – 4 cm).
Muchy: Sú nielen dotieravý hmyz, ale ich prítomnosť v blízkosti ľudských obydlí je nežiaduca aj z hygienického hľadiska. Môžu prenášať nákazlivé choroby, vajíčka parazitických červov alebo rôznych patogénnych mikroorganizmov. Výskytu múch v komposte môžeme zabrániť tým, že muchám neposkytujeme v komposte potravu. Preto sa odporúča aspoň v období od apríla do septembra kuchynský odpad, zvyšky ovocia a zeleniny alebo výkaly hospodárskych zvierat na komposte zakryť zeminou či hotovým kompostom alebo zahrabávať tento odpad do hlbších vrstiev kompostu.
Vínne mušky: Majú radi predovšetkým kuchynský odpad a nahnité ovocie. Pri teplom počasí a bezvetrí sa cítia dobre a rozmnožujú sa veľmi rýchlo. Možnosti odstránenia: posypať nazbieraný materiál kamennou múčkou, pôdou alebo vyzretým kompostom; v nádobe vytvoriť prievan (veko kompostovacej nádoby necháme pootvorené); umiestnime zásobník pod listnatým stromom, kde zásobník nepotrebuje kryt a materiál ostáva na vetre; čerstvé kuchynské odpady zmiešať so suchým, uhlíkatým materiálom a zahrabať ho minimálne 10 – 15 cm pod povrch kompostovacej kopy.
Iné živočíchy: V kompostovacej zakládke alebo v jej blízkosti sa občas môžu vyskytovať aj iné druhy živočíchov – piskory, myši a ježkovia, ktorí si v komposte hľadajú úkryt a niekedy aj potravu. Vo väčšine prípadov stačí zvýšená aktivita s kompostom (jeho prehodenie, polievanie) na to, aby sme ich odplašili. Je dobré si uvedomiť, že viaceré z týchto zvierat sú pre našu záhradu užitočné, pretože sa živia hmyzom, larvami a slimákmi.
V prípade nežiaduceho výskytu psov a mačiek na komposte je potrebné kompost zabezpečiť tak, aby sa k nemu tieto zvieratá nedostali, alebo odstrániť zdroj ich záujmu. Tým môže byť napr. kuchynský odpad (zvyšky varenej stravy, kosti, mliečne výrobky). Ich pohyb v blízkosti kompostoviska nám môže byť v niektorých prípadoch užitočný, pretože dokážu odplašiť iné druhy živočíchov, napr. myši a potkany.

Aké prísady použiť do kompostu?

Aktivačné prísady: Správne vytvorený kompost aktivačné prímesy nepotrebuje. Komerčne dostupné sú buď chemický dusík, ktorý môže mať škodlivý vlyv na mikroorganizmy v komposte alebo bakteriálna kultúra, ktorá je zbytočná, ak zabezpečíme ideálne podmienky kompostu pre rýchly rast kolonií baktérií. Keď budete chcieť použiť viac baktérií, stačí vždy každý kompost naočkovať dávkou z iného založeného kompostu. Aj príležitostné ľahké posýpanie pôdou pomôže preniesť miliony baktérií. Najlacnejšia a nejlepšia je pravdepodobne močovka. Žihľava sa kompostuje veľmi ľahko a je cennou prísadou do akéhokoľvek kompostu.
Kompostovacie prísady: Príklad kompostovacích prísad, spôsob ich využitia a odporúčaného dávkovania:
Horninové múčky: obohacujú kompostinerálnymi látkami (Si, Ca), podporujú proces rozkladu, viažu dusík a zápach (2 – 3 kg/m3)
Bentonit (kaolinit, ledaxit): podporujú vytváranie ílovo-humusových komplexov. Táto ílová múčka sa používa predovšetkým vi ľahkých pôdach. (až 5 kg/m3)
Rohovinová múčka / piliny: pridáva sa pri jednostrannom zložení východiskových látok (bohatých na uhlík). Dodáva dusík. (až 5 kg/m3)
Výluh z rastlín: podľa druhu rastlín je dodávateľom draslíka a dusíka. (5 – 10 l/m3)
Kompostové štartéry: obsahujú zmes vhodných mikroorganizmov a enzýmov. Urýchľujú začiatok rozkladu. Pri dobrej surovinovej skladbe nie sú potrebné. Dajú sa nahradiť zrelým kompostom alebo zeminou. (Podľa návodu)
Vyzretý kompost: obsahuje všetky potrebné mikroorganizmy, pôsobí ako štartér. Stačí ak použijete časť, ktorá ostane na site pri preosievaní. (20 – 100 l/m3)
Popol z dreva: obsahuje draslík, používať iba z chemicky neošetrovaného dreva. (do 1 kg/m3)
Vápenaté látky: používajú sa v oblastiach s kyslou pôdou, pri kompostovaní lístia, rašeliny, stromovej kôry, pilín, nahnitých jabĺk alebo rastlín napadnutých nejakou chorobou. Nemala by prísť do styku s čerstvým hnojom alebo trusom. Pri reakcii dochádza k stratám dusíka vo forme čpavku. Rozlišujeme: mletý vápenec (obsahuje vápnik v uhličitanovej forme, ktorý je univerzálny; 10 – 30 kg/m3), dolomitický vápenec (obsahuje aj horčík; 30 kg/m3), mleté vápno – oxid vápenatý (vhodný pre komposty do ťažších pôd: 3 kg/m3, používa sa na zvýšenie pH pri kompostovaní kyslých materiálov, pre kompostovanie zvyškov rastlín napadnutých niektorou chorobou a do kompostu do kyslých pôd).

Ako postaviť jednoduchý zásobník na kompostovanie bioodpadu?

Steny zásobníka urobíme z drevených hranolov, na ktoré pribijeme dosky, medzi ktorými je 5 cm medzera. Všetky steny pevne spojíme skrutkami a maticami. Kompostovisko bude stabilnejšie, ak hranoly budú o niečo dlhšie a na konci s hrotmi, ktoré zatlčieme do zeme. Veľkosť kompostoviska prispôsobíme podľa potreby a priestoru. Výhodne je mať aspoň 2 boxy kvôli prekopávaniu kompostu.
Finančne najmenej náročná je stavba kopy – hrobľa. Tá však zaberá viacej miesta a preto sa častejšie používajú zásobníky. Zásobníky môžu byť drevené, betónové, z pletiva, plastové aj kovové. Väčšina sa dá kúpiť hotová, ale niektoré sa dajú aj celkom jednoducho vyrobiť doma.

Kde umiestniť kompostovisko?

Pri umiestnení kompostoviska v záhrade alebo pri dome by sme mali dodržať tieto zásady a odporúčania: zabezpečiť kontakt zo zemou – prístup pôdnych organizmov (dážďovky, roztoče, mikroorganizmy); donášková vzdialenosť nesmie byť veľká; dostatok priestoru, spevnený podklad okolo kompostoviska pre dobrý prístup aj za dažďa; kompost je v hodné umiestniť do polotieňa stromov a závetria – nevysuší sa; chrániť pred dlhším dažďom – geotextíliou, strieškou, celtovinou; predísť tomu, aby z rôznych dôvodov prekážal susedom.
Najjednoduchšie je kompostovať v kope – hrobli. Tento spôsob je vhodný, kde je dostatok priestoru. Druhý spôsob kompostovania je do zásobníkov, ktoré sme si predtým zhotovili z odpadového dreva – sú najlacnejšie .

Môže kompost zapáchať?

Bez prístupu vzduchu alebo ak je zakládka veľmi dusíkatá, môže kompost zapáchať. Ak je uhlíkatého materiálu nedostatok alebo je kompost prevlhčený, musíme ho častejšie prekopávať. Inak platí, že čím častejšie kompostovisko prekopávame (čím ho homogenizujeme a prevzdušňujeme), tým sa nám rýchlejšie bioodpad skompostuje. Ak do kompostoviska dáme zapáchajúcu látku (napr. pokazený jogurt) tak nemôžeme očakávať, že kompostovisko nebude zapáchať. Bude, až kým sa smradľavé bioodpady nerozložia alebo ich nezožerie nejaké zviera.
Pri nedostatku kyslíka prebieha v komposte anaeróbny rozkladný proces, pri ktorom vznikajú rôzne zapáchajúce látky. Zápach môže vzniknúť už pri dlhom skladovaní a slabom prevzdušňovaní materiálu s vysokou vlhkosťou a pri skladovaní čerstvo pokosenej trávy. Preto musíme biologické odpady s jemnou štruktúrou, vysokou vlhkosťou a vysokým obsahom dusíka (mäkké, zelené a šťavnaté suroviny), čo najrýchlejšie uložiť na kompostovisko a zmiešať ho so štruktúrnym materiálom, ktorý sa ťažšie rozkladá (tvrdé, hnedé a suché suroviny), ako sú napríklad slama, upravené drevné odpady (hobliny, štiepka). Kompost je vhodné zakrývať napr. kompostovacou textíliou, ktorá umožňuje prestup kyslíka k materiálu, ale zabraňuje prenikaniu nadmerného množstva vody počas dlhotrvajúcich dažďov.

Ako dlho trvá kým kompost dozreje?

Kompostovanie trvá šesť mesiacov až jeden rok. V prípade hutných zmesí alebo nenadrvených surovín z dreva môže trvať dlhšie. Podrvením alebo posekaním rastlinných materiálov proces urýchlite; to isté dosiahnete častejším prekopávaním a premiešavaním kompostu.

Kedy je kompost zrelý a vhodný na použitie?

Vyzretý kompost je hnedý až tmavohnedý, má drobnú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako humus. Jeho prednosžou je schopnosť zadržiavať vodu, prevzdušňovať pôdu a obsahuje veľké množstvo (podľa zloženia vstupných materiálov) výživných látok.
Do nádobky s dobre prevlhčeným kompostom vysejeme semienka rýchlo klíčiacich rastlín (napr. žeruchy), pritlačíme a zakryjeme fóliou. Ak za týždeň väčšina semien vyklíči, môžeme usúdiť, že kompost už neobsahuje látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho už použiť v záhrade. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom. Ak vyklíči len málo semien, musí sa kompost ešte ďalej rozkladať, pokiaľ nebude vhodný na ďalšie použitie.

Aké je správne použitie kompostu?

Čerstvý čiže surový kompost je starý 2 až 6 mesiacov a obsahuje ešte veľké množstvo aktívnych mikroorganizmov. To zabezpečuje urýchlenie rozkladu kompostu v pôde a uvoľňovanie živín. Humus, ktorý pritom vzniká, sa však rýchlo odbúrava. Čerstvý kompost sa dá použiť už po 6 týždňoch, ale len na nastielanie (mulčovanie). To znamená, že sa kompost nezapracováva do pôdy, ale ostáva ležať na povrchu. Je potrebné ho udržiavať vlhký, aby sa pôdne mikroorganizmy hneď nestratili. Aj čerstvý kompost musí byť vyzretý natoľko, aby nespôsoboval škody pri teste klíčivosti. Z hnojivého účinku čerstvého kompostu krátkodobo profitujú hlavne ľahké, piesočnaté pôdy, ktoré zadržiavajú len málo živín. Surový kompost aplikujeme do pôdy na jeseň.
Zrelý kompost môžeme použiť na všetky účely a môžeme aplikovať kedykoľvek (používa sa hlavne pri výsadbe na jar). Jeho pravidelná aplikácia vytvára „trvalý humus“ a to sa prejaví trvalým zlepšením pôdnej štruktúry. Preto zrelý kompost uprednostňujeme pri zakladaní nových plôch. V takom prípade môže byť vrstva kompostu vysoká aj niekoľko centimetrov, približne 10 až 20 kg kompostu na 1 m2 plochy. Je vhodný najmä do ťažkých pôd, pretože zabezpečuje lepšie hospodárenie so vzduchom a vodou. Kompost, ktorý dosiahol pri teste klíčivosti dobré výsledky, sa dá aplikovať do pôd kedykoľvek a pri akýchkoľvek aplikáciách. Pri výsadbe a výseve používame iba kompost zmiešaný so zeminou v pomere 1:1.
Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí (aj pri náročnejších pestovaných plodinách) 1 cm vysoká vrstva kompostu ročne. Kompost je najvhodnejšie aplikovať v menších, ale opakovaných dávkach. Kompost na pôdu aplikujeme v rovnomernej vrstve. Neodporúča sa zaorávanie alebo zarýľovanie hlboko do pôdy, ale len jemné zapravenie, napríklad kultivátorom. V prípade, že máme malé množstvo kompostu na celoplošnú aplikáciu, použijeme kompost priamo do výsevných rýh alebo jamôk na výsadbu.
Príklad výpočtu: Aby sa 1 m2 záhonu pokryl 1 cm vrstvou kompostu, je potrebné jedno vedro s obsahom 10 litrov kompostu. S plným fúrikom kompostu sa dá pokryť asi 5 m2 plochy. Jeden m3 kompostu váži v čiastočne vysušenom stave 500 až 1200 kg a postačí na pohnojenie 100 m2 plochy záhrady.

Aké sú hlavné chyby pri kompostovaní?

Neuspokojivý priebeh rozkladu: Ak sa kompost nerozkladá podľa očakávania, jediné riešenie je kopu obrátiť. Každé obracanie zvyšuje aktivitu baktérií, teplotu a tým urýchľuje rozklad. Pri obracaní by sme mali sledovať zápach a vlhkosť. Zároveň môžeme upraviť spôsob kompostovania.
Vysušovanie: Pri nedostatočnom obsahu vody nebude proces ideálny. Zvyšovaním teploty sa voda vyparuje, takže pre ďalšie fázy rozkladu už bude chýbať. Čím vyššia teplota, tým väčšia strata vody. Proces sa zastaví v štádiu húb. Biele plesňové huby získajú prevahu, kompost sa vysuší. Tomu môžete predísť, ak kompostovaciu kopu zakryjete napr. posekaným trávnikom.
Úprava kompostovania: Pridať tekutinu (rastlinný výluh, voda) a čerstvý kompost alebo obrátiť čerstvý zelený materiál (napr. posekaný trávnik).
Premočenie (vznik zápachu): Veľmi veľa vlhkosti a zároveň nedostatok vzduchu (absencia štruktúry a dutín) vedú k hnilobe a zápachu. Anaeróbne baktérie získali prevahu, pretože baktérie, ktoré vyhľadávajú kyslík (aeróbne) sa kvôli jeho nedostatku nemôžu rozvíjať.
Úprava kompostovania: Obrátiť a pridať materiál, ktorý udržiava štruktúru alebo savý materiál (slama, piliny, posekané drevo) a čerstvý kompost, ktorý viaže vlhkosť a zápach.
Nedostatočná teplota za dostatku materiálu: Pridaním očkovacieho kompostu, kvalitnej záhradnej pôdy, rastlinného výluhu alebo mikrobiologického štartéru sa zvýši činnosť baktérií a tým aj teplota kompostovacej kopy.

Čo robiť, keď vyrobíme viac kompostu, ako môžeme využiť?

Správni záhradníci nemajú nikdy dosť kompostu: dávajú kompost do svojej záhrady, ošetrujú svoj trávnik, prihnojujú domáce rastliny, vyrábajú závesné okrasné koše, plnia vedrá atd. Preto, ak ho nemáte kde využiť, obdarujte priateľov zahradníkov.

Aká metóda je najvhodnejšia pre malú zahrádku?

Pre malé záhrady je najpraktickejší pevný kontajner alebo kompostovacie nádoby, ktoré nezaberajú veľa miesta.

Ako kompostovať v byte?

Zaobstarajte si domáci kompostér primerane veľký a umiestnite ho na balkóne. Príklad malého kompostéru: http://www.kompostery.sk/kategorie/komposter-jrk-290.aspx
Zaobstarajte si vermikompostér s dážďovkami a umiestnite ho na balkóne. Vermikompostér si môžete kúpiť alebo sami vyrobiť. Viac o vermikompostovaní zistíte v odpovedi na otázku č. 2. Príklad vermikompostéru: http://www.veronica.cz/?id=111&i=363
Obec/mesto má podľa zákona zabezpečiť separáciu aj tohto druhu odpadu. Preto žiadajte na miestnom úrade separačné vrecia na bioodpad, koše alebo kontajnéry.
Kúpte si domáci elektrický kompostér do kuchynskej linky. Príklad: http://www.bond.cz/www/domovni_kompostery_bokashi.htm

Čo to je komunitné kompostovanie?

Týmto spôsobom kompostuje skupina ľudí v určitej lokalite svoje bioodpady alebo aj odpad iných ľudí. Výsledný kompost sa používa pre účely tejto komunity. Takto môže kompostovať napr. záhradkárska osada, skupina rodinných domov, menšia obec, panelák, škola, internát, podnik.

Ako podporovať komunitné kompostovanie?

Nájdite si lídra („kompost-majstra“), ktorý dohliadne na jeho kompostovací proces.
Urobte si prieskum a zistite záujem o vytvorenie kompostoviska u miestnych obyvateľov a susedov.
Informujte ostatných.
Poskytujte poradenstvo.
Hľadajte možnosti finančnej a technickej podpory kompostovania.

Prečo by obce mali budovať vlastné obecné kompostoviská?

Pretože pre obce do asi 1500 obyvateľov väčšinou nie je ekonomický výhodné budovať zložitejšie systémy centrálneho zberu a kompostovania bioodpadov. Obecné kompostovisko má viac výhod: malú investičnú náročnosť, malé prevádzkové náklady, jednoduchú organizáciu, možnosť zapojiť verejnosť do hospodárenia s odpadmi, zhodnocovanie bioodpadov na mieste vzniku alebo v jeho blízkosti a využívanie kompostu na mieste jeho vzniku.
Ak má obecné kompostovisko ročnú produkciu kompostu do 10 ton, nepočíta sa medzi zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa Čl.I.bod.6 zákona č.24/2004 Z.z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odpadoch.

Čo robiť v prípade, keď na obecnom kompostovisku presiahneme stanovený limit výroby kompostu 10 ton?

Podľa zákona o odpadoch tak máte povinnosť schváliť si jeho prevádzku na príslušnom okresnom úrade. Ak tento limit neprekročíte, na vybudovanie kompostoviska nepotrebujete žiadne povolenia.

Aké sú ekonomické výhody domáceho a obecného kompostovania?

Domáce kompostovanie znižuje obci náklady na zber odpadov v obci a za ich uloženie na skládku. Prevádzka domáceho kompostovania v rodinných domoch obec nič nestojí.
Pri prevádzke obecného kompostoviska, ktoré je v obci väčšinou potrebné na kompostovanie zeleného odpadu z obecných pozemkov a bioodpadu z väčších prevádzok, sú náklady pri správnom postupe okolo 10 až 20 Eur na 1 tonu spracovaného bioodpadu.

Prečo sa nesmie bioodpad spaľovať?

Spaľovanie organických odpadov (lístia, konárov, zvyškov rastlín po zbere úrody a pokosenej trávy) a ostatného odpadu zo záhrad a domácnosti zákon zakazuje. Napriek tomu ho mnohí spaľujú, a to najmä počas zberu úrody. Spaľovaním odpadov zo záhrad ľudia doslova menia kvalitné organické hnojivo na škodlivé plyny a vypúšťajú ich do ovzdušia. Porušujú tým priamo zákon o odpadoch, podľa ktorého je zakázané spaľovať odpad inde ako v zariadeniach na to určených a tiež Občiansky zákonník, podľa ktorého nikto nesmie nad mieru prípustnú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi a podobne. Pri nedokonalom spaľovaní odpadov sa do ovzdušia vo veľkých koncentráciách uvoľňuje oxid uhoľnatý, čpavok, uhľovodíky, decht a mnohé ďalšie zdraviu škodlivé látky. Tieto látky ostávajú dlho v prostredí, nepríjemne zapáchajú a sú zdraviu škodlivé.

Čo by mal občan urobiť, ak chce nahlásiť spaľovanie bioodpadu?

Dodržiavanie všeobecne záväzných nariadení (VZN) kontroluje obec alebo mesto – ich hlavný kontrolór, poslanci obecného alebo mestského zastupiteľstva, mestská alebo obecná polícia, pracovníci obecných úradov (je dôležité vedieť, kto je ako kontrolný orgán uvedený v záverečnom ustanovení príslušného VZN). Ide o priestupok a pokuta môže byť udelená fyzickej osobe do výšky 165 Eur. Sťažnosť týkajúca sa porušovania VZN, ale aj sťažnosť na akékoľvek konanie, ktoré poškodzuje sťažovateľa alebo sťažnosť na protiprávne konanie, môže sťažovateľ podať na akýkoľvek orgán verejnej správy, ktorý takú sťažnosť musí prijať.
Ak orgán, ktorý sťažnosť prijal, nie je príslušný na vybavenie sťažnosti, musí ju bezodkladne postúpiť na príslušný orgán a musí o tom informovať aj sťažovateľa. Sťažnosť sa môže podať:
Ústne: Pokiaľ sa sťažnosť nedá vybaviť ihneď pri jej podaní, orgán, ktorý sťažnosť prijíma musí vyhotoviť záznam, ktorý sťažovateľovi predloží na prečítanie a podpis. Na požiadanie sťažovateľa mu musí príslušný orgán vydať rovnopis záznamu.
Písomne: V takom prípade je potrebné nechať si potvrdiť kópiu sťažnosti u úradníka (dátum prevzatia a podpis), ktorému sa sťažnosť odovzdáva alebo v podateľni úradu orgánu.
Príslušný orgán musí sťažnosť prešetriť. Lehota vybavenia sťažnosti je do 30 dní. V odôvodnených prípadoch sa lehota vybavenia môže predložiť až na 90 dní. Sťažovateľ (ako aj ostatní účastníci konania) však musí byť informovaný o zmene termínu a aj o dôvodoch predloženia tejto lehoty. Sťažovateľ musí byť informovaný o výsledkoch prešetrenia sťažnosti. Ak bola sťažnosť opodstatnená, musia byť v oznámení uvedené aj nápravné opatrenia, ktoré boli prijaté alebo vykonané na odstránenie zistených nedostatkov. Pri ústnej sťažnosti, ktorá bola vybavená hneď pri jej podaní, sa písomne oznámenie nerobí. Orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavoval, je povinný kontrolovať, či sa prijaté opatrenia na odstránenie nedostatkov plnia.
Sťažnosť sa môže podať aj anonymne alebo môže sťažovateľ požiadať, aby sa jeho totožnosť utajila. Druhé riešenie je lepšie, pretože orgán musí sťažovateľovi poslať oznámenie o výsledku prešetrenia.
V prípade, že pracovník, ktorému bola sťažnosť doručená, nekoná vo veci podanej sťažnosti, je potrebné sa obrátiť na jeho nadriadeného alebo sťažnosť postúpiť nadriadenému orgánu verejnej správy (v prípade obecného alebo mestského úradu to je príslušný obvodný úrad životného prostredia alebo krajský úrad životného prostredia alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia).

Po	7.00-11.30 12.00-15.30
Ut	7.00-11.30 12.00-15.00
St	7.00-11.30 12.00-17.00
Št	7.00-11.30 12.00-15.00
Pi	7.00-13.00

Všetko o kompostovaní